Tento web používa cookies, ktoré pomáhajú zabezpečiť kvalitu našich služieb.
Mal som možnosť si preštudovať Kroniku obce Vysoká, Pamätné knihy a pomocné poznámky kronikárov. Tu vám teraz predstavím najzaujímavejšie údaje z týchto kníh.
Na základe nariadenia vlády zo 17.11.1932 číslo 169 Sb. z. a n. o Pamätných knihách začal kroniku písať: Ján Kaľavský správou poverený učiteľ vo Vysokej a tak založil Kroniku obce Vysoká. Pôvodný zámer bol už v roku 1937 ale nemal som potrebnú a vhodnú knihu a jeho odchod na Vojenskú základnú službu. Jej plnú realizáciu sa mu podarilo splniť až 1.2.1940. Kronikár nebol rodákom z Vysokej ale sa narodil 25.2.1913 v Poľanovciach a po skončení učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule bola Vysoká jeho prvým učiteľským pôsobiskom. Na učiteľské miesto nastúpil 1.9.1935.
Ako kronikár som zapísal spomienku na rozprávanie starších, že sa tento rok vyznačoval udalosťou, ktorú stále spomínajú. Víchrica vtedy vyvrátila najväčšie orechy, ktoré boli v dedine. Bolo ich sedem a rastli povyše Hurajta – Gurteka.
pár volov 700,- K 10000,- - 15000,- K
krava 240,- K 3000-4000,- K
ovca 6-12,- K 500-600 K
Nastalo veľké rekvirovanie pre štát obilie, zemiaky, dobytok. Ľudia všetko čo mohli skrývali. Ďalej sa rekvirovali medené, bronzové predmety. Počas vojny sa mlelo najviac 18 kg/1 dušu/mesačne.
Chovali sa hlavne kravy, voly, ovce, chudobnejší kozy, ošípané. Kone sa nechovali vôbec, ťažné zvieratá boli voly a kravy.
Cena v roku 1921 krava 3000,- Korún, vol 5000,- Korún a ovca 500,- Korún. Ovocné stromy sa vysádzali náhodne bez rozloženia, preto rodili každý druhý rok. Z ovocných stromov to boli hruška, slivky, jablone a orechy, čerešne vôbec.
V tomto roku obec si objednala do kostola orgán. Orgán dodala a namontovala firma Rieger Krnov za 19 000,- K. Posviacku organa vykonal d.p. Rudolf Čupák, farár z Hamborka. Orgánovým učiteľom v tejto dobe bol Ondrej Pekárik.
16.4.1924 sa cez obec prehnala veľká búrka. Spôsobila veľké škody na poliach obce a okrem toho bol veľmi poškodený most pri Záhumenskom.
V dňoch 27.2.-28.2.1927 sa zapísalo do histórie kultúry v obci aj divadlo. Názov hry si musím zistiť ale zapísané je toto obsadenia:
Brezovský bohatý vdovec: Ondrej Hurajt Kovaľ
Adam jeho syn: František Veľký
Verona, vdova mlynárka: Mária Bujňáková
Evuška jej pastorkyňa: Katarína Tomčíková
Mišo gazda: Pavel Bajus
Tereza jeho žena: Alžbeta Šefčíková
Ondro: Ondrej Rác
Juro: Ján Rác
Zuzka: Petronela Hurajtová
Beta: Žofia Bujňáková
Od tohto roka sa potom postupne hrali v obci tieto predstavenia. No ich obsadenie hercami sa mi nepodarilo zistiť, lebo sú zapísané len tieto údaje:
V tomto roku bez zapísaného dátum sa uskutočnili aj voľby richtára (starostu). Zapísané je že: Starostom sa stal Juraj Tomčík a býval v dome číslo 30.
26.10.1928 uskutočnila sa prednáška pána Jána Weisa ako prvá časť osláv 10. výročia vzniku ČSR.
27.10.1928 v obci sa uskutočnila veľká slávnosť k 10. výročiu vzniku prvej ČSR. Oslavy sa konali priamo v obci a na počesť bola zapálená veľká vatra na Homolke
20.12.1928 v obci vznikol veľký požiar u Nováka Marcinkani v dome číslo 40. Hasenie bolo s veľkými problémami lebo hasičom zamrzli striekačky. No ako sa píše že: „Oheň bol presne lokalizovaný a tak nenapáchal veľké škody“.
Bol asi veľmi pokojný lebo spomína sa len veľmi „tuhá“ zima keď teploty sa v januári pohybovali až pod -30°C.
Celá plocha chotára: 1182 kat. jutár 1320 siah čo je veľkosť 680,74 ha.
Pod Weinbarek, Weinbarek, Močáre, Nad hliník, Onderov dol, Kertišeň, Homolka, Hrab, Pod dolinou, Dolina, Nad dolinu, Dvorský dol, Za žliab, Od Ďačova, Nižná hajnica, Vyšná hajnica, Stráň, Ubrež, Pagačov dol, Nálend, Kabátky, Valanský dol, Prikrý harb, Kopaniny, Slobody, Pociská, Nad višňu, Pod pánskou lúkou, Nad pánskou lúkou, Krátke, Pod dráhou, Úlož, Rovnice, Prostredný harb, Majer, Pod Buchlicou, Buchlica, Kamenný harb, Pod starou vatrou, Lazy, Želiarka
V roku 1930 žilo v obci Vysoká 360 obyvateľov, z toho 352 rímo-katolíkov 2 evanjelici a 6 židov. Domov bolo 66 z toho obývaných 62. Štyri domy boli neobývané. Štatistika podľa predošlých rokov:
Poznámka: Kronika bola písaná dodatočne preto sa tu už objavil štatistický údaj pre rok 1935.
16.5.1930 postihla obec prírodná katastrofa. Na práve poludnie sa prehnala nad obcou veľká búrka s ľadovcom. Pamätníci udávajú že spadlo až 61 mm vodného stĺpca vody. Na poliach zostala len spúšť a hovorí sa o doteraz najväčšej prírodnej katastrofe v obci.
V rokoch 1933, 1934, 1935 bola pri obci Vysoká zriadená delostrelecká strelnica. Tá však dosť obmedzovala občanov lebo mali vyhradený čas na prácu na svojich gazdovstvách. Mimo určeného času bolo zakázané pohybovať sa po chotári. Tieto obmedzenia však boli na niečo dobré. Všetky škody ako na majetku tak aj za obmedzovanie preplácala Vojenská hospodárska správa a ako sa aj dočítame ďalej, obec peniaze investovala na spoločné účely.
Bol to rok pokojnejší až na deň 16.4.1934, keď v obci vypukol veľký požiar. Tento požiar vznikol u Štefánií Novákovej v dome číslo 1. Celkovo zhoreli dva domy, štyri stodoly, tri sypance a pobočné staviská.
16. mája – 2. júla bola pristavená veža ku kostolu. Stavbu plánoval Ján Chudý, murársky majster z Torysy, náklad 1 800,- K. Materiál dodávala obec. Do novopostavenej veže zakúpený aj nový zvon. Jeho váha bola 1,96q a obec zaplatila za jeho výrobu 5 500,- K. Posviacku zvona vykonal d.p. Ján Jacko, farár z Brezovice a to dňa 2.7.1935. Pri tejto vysviacke museli byť aj krstní rodičia. Túto česť mali Anton Kuchár s manželkou, mlynár z Torysy, Štefan Vyšňovský roľník z Vysokej, Žofia Lörincová rod. Tomčíková. 19.5.1935 sa konali voľby do Národného zhromaždenia a Okresných zastupiteľstiev
V tomto roku boli napadnuté ovocné stromy hmyzom, škodcami a inou pliagou a obec si prvú zakúpila striekačku na postreky ovocných stromov za 423,50 K.
Po uplynutí ani nie roku si občania objednali ďalší zvon u firmy Fischer Trnava. Zvon bol väčší a vážil 3,35 q. Od toho sa odvíjal aj cena. Bolo vyplatených 7 000,-K. Po osadení bol posvätený na Veľkú noc roku 1936 v.d.p. Jánom Jackom farárom. Krstnými rodičmi tohto zvona boli: Anton Kuchár s manželkou, mlynár z Torysy, Ondrej Novák, Žofia Lörincová Vysoká, Alžbeta Nováková Vysoká, Anna Hurajtová rod. Sedláková Vysoká. Celú sumu za obidva zvony mali občania z preplatenia škôd a obmedzení, ktoré im preplatila Vojenská hospodárska správa počas fungovania strelnice na ostrých streľbách a tiež vlastnými obeťami (rezrúcken).
Bola prevedená oprava mosta počas richtarčenia Jána Geráka. Ten mal svojich pomocníkov. Na náklady dostali subvenciu od okresu vo výške 2 756,- K. Z toho zaplatili za cement 1 867,- K. Cena cementu v tom období bola 30,- K za 1 q. Obec dala sumu 560,-K, piesok, kamene a hlavne robotníkov.
V tomto roku je spomínaná ako najväčšia udalosť otca biskupa Jána Čárského z Košíc. Stalo sa tak 16.6.1937. Privítanie pripravili obyvatelia veľmi pekné. Bol privítaný Jánom Gerákom starostom, spomína sa aj Ondrej Hurajt ako starosta, no bolo to myslené ako predošlý. Za deti ho vítali žiak Ľudovej školy Majerníček a kyticu pánovi biskupovi podala Veronika Bujňáková.
Čo mnohí predpokladali, tak v noci z 23.9. na 24.9.1938 bola vyhlásená mobilizácia pre všetkých chlapov do 40 rokov.
Keď padli Košice do rúk Maďarom z obce odišiel aj Ján Kľačan. Ako rodený Košičan odišiel za svojou rodinou.
V tomto roku náhle zomrel starosta Ján Gerák. Na jeho miesto nastúpil Ján Dobrovič.
Na Ľudovej škole učili dve učiteľky z Moravy. Boli veľmi obľúbené no po vyhlásení Slovenského štátu obidve sa vrátili na Moravu. Boli to Vierka Prochádzková a Oľga Gobankrová.
Tento rok sa vyznačoval veľmi silnými mrazmi a hrúbka ľadu sa udáva až do 2 m.
V tomto roku sa konali aj voľby do Národného zhromaždenia. Obec Vysoká mala aj svojho človeka komisára. Stal sa ním Pavel Bajus.
Z obce odchádza učiteľ Ján Kaľavský (dôvod sa neudáva) a na jeho miesto nastupuje Ondrej Šubiak.
Prepis z obecnej kroniky
Spracoval: Vlado Hurajt