Kostol sv. Alžbety

 

          

 

            

 

O rímskokatolíckom kostole svätej Alžbety sa dlho nevedelo, kedy bol postavený. Konštatovalo sa len, že bol od vekov starý. Najnovšie historické bádania potvrdzujú postavenie kostola okolo roku 1330.

Sakrálna stavba, situovaná v strede obce je vybudovaná z kameňa, omietnutá, so zachovalým gotickým pôdorysom a čiastočne pôvodným dispozičným a architektonicko - hmotovým riešením. Má jedno priestorovú dispozíciu v podobe lode a klenutej svätyne, orientovanej na východ. Kostol nemal vežu, iba samostatne stojacu drevenú zvonicu na stĺpoch vedľa severnej steny. Pôvodný vchod bol uprostred južnej steny, sedlovú strechu s drevenou vežičkou pokrývala šindľová krytina. 

Kostol  používali v čase reformácie, v 17. storočí evanjelici, bol im odobraný v roku 1672, ale definitívne ho katolíci získali až v roku 1719, zásluhou grófky Kláry Szirmay, rodenej Barkóczy z Torysy, známej svojou rekatolizačnou činnosťou.

Prestavby sa uskutočnili v 19. aj 20. storočí, ku kostolu pribudla na západnej strane chodba, ktorou sa vchádza do interiéru. V roku 1935 postavili namiesto drevenej zvonice murovanú vežu, do ktorej zaobstarali dva nové zvony.

  

       

 

K rozsiahlej oprave kostola pristúpili veriaci v roku 1948. Pri tejto rekonštrukcii bol zbúraný vrch kostola, obvodový múr na južnej strane, okno na severnej stene i vnútorný priestor dreveného chóru. Bol pribudovaný „babinec, chór, veža nad strechou, múr s veľkými novými oknami, očistené a nanovo vymaľované boli aj oltáre a svojpomocne vykonané ďalšie úpravy, na ktoré boli vtedajší obyvatelia hrdí. a pyšní. Z dnešného pohľadu zachovania a záchrany kultúrnej historickej pamiatky, sa však nenahraditeľne stratili niektoré gotické slohové prvky a iné vzácne stavebné elementy.

 

Zábery z histórie kostola

 

 

 

                                                                                                                                                          

                                                                                                                                                                                                 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V interiéri kostola stáli pôvodne tri oltáre. Hlavný oltár, zasvätený svätej Alžbete, uhorskej,      vedľajší Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tretí Najsvätejšej Trojice, ktorí sa stratil  bez stopy, už pred rokom 1778. Rovnaký osud postihol aj ostatné dva oltáre, i ďalšie cennosti, ktoré spomínajú      kanonické vizitácie, napríklad barokovú kazateľnicu, obraz s motívom Ukrižovaného Krista, dva obrazy      čenstochovskej Panny Márie alebo bohoslužobné náčinie - pozlátený kalich s paténou, či drevený visiaci lluster alebo omšové rúcha.

Dnešný hlavný oltár pochádza z roku 1908, v strednej nike má drevenú polychrómovanú sochu svätej Alžbety s typickými atribútmi - chlebom a ružami, po stranách sú sochy svätého Petra s kľúčmi a svätého Jozefa s ľaliou.

             

 

K vzácnym umelecko-historickým pamiatkam patria ešte dve barokové sochy svätca a svätice na bočnom oltári (pravdepodobne z oltára Najsvätejšej Trojice) a drevený korpus Ukrižovaného.

Kostol vo Vysokej bol v minulosti iba filiálnym kostolom, neuchovávala sa v ňom najsvätejšia sviatosť a nemal apoštolské breve, týkajúce sa plno mocných odpustkov.

Najprv patril pod farnosť Krásna Lúka (Šenvíz), od roku 1788 pod farnosť v Brezovičke (Hambork). Patronátne právo vykonávala rodina Berzeviczy, okolo roku 1813 statkár Jozef Banovič, po jeho smrti prevzala patronátstvo cirkevná obec.

Okolo kostola sa rozprestieral cintorín.

V roku 1937 navštívil obec biskup Jozef Čársky, druhý krát prišiel do obce 26.9.1948, aby slávnostne posvätil zrekonštruovaný kostol.

Po spoločenských zmenách v roku 1989 bol kostol nanovo vymaľovaný z vonka aj z vnútra, boli zakúpené nové reproduktory ako aj iné drobnosti. V rokoch 2008 - 2010 prebehla po stránke stavebnej i finančnej náročnejšia oprava, týkajúca sa najmä interiéru a svätyne, osadená bola nová dlažba, nové lavice, obetný oltár a ambón. Konsekrácia obnovených priestorov sa uskutočnila 8.mája 2010 za účasti Mons. Alojza Tkáča, košického arcibiskupa.

 

 

 

Bulletin zostavený pri príležitosti posviacky kostola

Verzia pre tlač .pdf

 

Spracovala : Klaudia Buganová

Použitá literatúra :

Kanonická vizitácia z roku 1785

Kanonická vizitácia z roku 1813

A Kassai százéves egyhámegye Történeti névtára és emlékönyve 1904 Abaúj és Sárosmegye. Kassa vitéz a. ut nyomása. Historický menoslov a pamätná kniha storočnej diecézy v Košiciach 1904. Abovská a šarišská župa.

Dejiny košického arcibiskupstva VII, Katalóg Košickej arcidiecézy, autor Štefan Lenčiš, 2006

Foto: Klaudia Buganová, Marián Šangala