Tento web používa cookies, ktoré pomáhajú zabezpečiť kvalitu našich služieb.
Kostol sv. Alžbety
O rímskokatolíckom kostole svätej Alžbety sa dlho nevedelo, kedy bol postavený. Konštatovalo sa len, že bol od vekov starý. Najnovšie historické bádania potvrdzujú postavenie kostola okolo roku 1330.
Sakrálna stavba, situovaná v strede obce je vybudovaná z kameňa, omietnutá, so zachovalým gotickým pôdorysom a čiastočne pôvodným dispozičným a architektonicko - hmotovým riešením. Má jedno priestorovú dispozíciu v podobe lode a klenutej svätyne, orientovanej na východ. Kostol nemal vežu, iba samostatne stojacu drevenú zvonicu na stĺpoch vedľa severnej steny. Pôvodný vchod bol uprostred južnej steny, sedlovú strechu s drevenou vežičkou pokrývala šindľová krytina.
Kostol používali v čase reformácie, v 17. storočí evanjelici, bol im odobraný v roku 1672, ale definitívne ho katolíci získali až v roku 1719, zásluhou grófky Kláry Szirmay, rodenej Barkóczy z Torysy, známej svojou rekatolizačnou činnosťou.
Prestavby sa uskutočnili v 19. aj 20. storočí, ku kostolu pribudla na západnej strane chodba, ktorou sa vchádza do interiéru. V roku 1935 postavili namiesto drevenej zvonice murovanú vežu, do ktorej zaobstarali dva nové zvony.
K rozsiahlej oprave kostola pristúpili veriaci v roku 1948. Pri tejto rekonštrukcii bol zbúraný vrch kostola, obvodový múr na južnej strane, okno na severnej stene i vnútorný priestor dreveného chóru. Bol pribudovaný „babinec, chór, veža nad strechou, múr s veľkými novými oknami, očistené a nanovo vymaľované boli aj oltáre a svojpomocne vykonané ďalšie úpravy, na ktoré boli vtedajší obyvatelia hrdí. a pyšní. Z dnešného pohľadu zachovania a záchrany kultúrnej historickej pamiatky, sa však nenahraditeľne stratili niektoré gotické slohové prvky a iné vzácne stavebné elementy.
Dnešný hlavný oltár pochádza z roku 1908, v strednej nike má drevenú polychrómovanú sochu svätej Alžbety s typickými atribútmi - chlebom a ružami, po stranách sú sochy svätého Petra s kľúčmi a svätého Jozefa s ľaliou.
K vzácnym umelecko-historickým pamiatkam patria ešte dve barokové sochy svätca a svätice na bočnom oltári (pravdepodobne z oltára Najsvätejšej Trojice) a drevený korpus Ukrižovaného.
Kostol vo Vysokej bol v minulosti iba filiálnym kostolom, neuchovávala sa v ňom najsvätejšia sviatosť a nemal apoštolské breve, týkajúce sa plno mocných odpustkov.
Najprv patril pod farnosť Krásna Lúka (Šenvíz), od roku 1788 pod farnosť v Brezovičke (Hambork). Patronátne právo vykonávala rodina Berzeviczy, okolo roku 1813 statkár Jozef Banovič, po jeho smrti prevzala patronátstvo cirkevná obec.
Okolo kostola sa rozprestieral cintorín.
V roku 1937 navštívil obec biskup Jozef Čársky, druhý krát prišiel do obce 26.9.1948, aby slávnostne posvätil zrekonštruovaný kostol.
Po spoločenských zmenách v roku 1989 bol kostol nanovo vymaľovaný z vonka aj z vnútra, boli zakúpené nové reproduktory ako aj iné drobnosti. V rokoch 2008 - 2010 prebehla po stránke stavebnej i finančnej náročnejšia oprava, týkajúca sa najmä interiéru a svätyne, osadená bola nová dlažba, nové lavice, obetný oltár a ambón. Konsekrácia obnovených priestorov sa uskutočnila 8.mája 2010 za účasti Mons. Alojza Tkáča, košického arcibiskupa.
Bulletin zostavený pri príležitosti posviacky kostola
Spracovala : Klaudia Buganová
Použitá literatúra :
Kanonická vizitácia z roku 1785
Kanonická vizitácia z roku 1813
A Kassai százéves egyhámegye Történeti névtára és emlékönyve 1904 Abaúj és Sárosmegye. Kassa vitéz a. ut nyomása. Historický menoslov a pamätná kniha storočnej diecézy v Košiciach 1904. Abovská a šarišská župa.
Dejiny košického arcibiskupstva VII, Katalóg Košickej arcidiecézy, autor Štefan Lenčiš, 2006
Foto: Klaudia Buganová, Marián Šangala