Hlavná stránka Napíš e-mail Mapa stránky

Aktuality

Upozornenie - výskyt plazov
08. 03. 2015 (11:12:09)

Túto fotografiu vyhotovil p. Bujňák Milan 7.3.2015 počas cesty na prechádzku do lesa. Prosíme Vás, aby ste aj pri takýchto relaxačno-turistických činnostiach boli ostražití.

 

 

Jedovatá a plachá

Mýty a fakty o vretenici obyčajnej

Milan Kenda, Gejza Hajdani

 

Na Slovensku žije jediný jedovatý had - vretenica obyčajná, odborne nazývaná aj vretenica severná. Je opradená množstvom mýtov, pre ktoré sa často a zbytočne stáva terčom útokov zo strany človeka.

V skutočnosti ide o veľmi užitočného živočícha, ktorý kontroluje a znižuje populačné stavy drobných cicavcov, najmä hlodavcov - myší a hrabošov. Zabraňuje tomu, aby sa premnožili a nadmerne poškodzovali lesné a s lesmi susediace lúčne spoločenstvá. Vretenica je navyše pomerne plachá a útočí iba v sebaobrane, keď sa cíti byť ohrozená.

Najrozšírenejší had na svete
Vretenice patria medzi pomerne malé hady, dosahujúce dĺžku 60 až 80 centimetrov. Dožívajú sa 20 až 25 rokov a známe sú odolnosťou proti chladnému počasiu. Samce sú najčastejšie sfarbené dosiva, samice dohneda, žltohneda či hrdzava, pričom na ich chrbte dominuje výrazná kľukatá čiara. Na našom území sa však môžeme stretnúť aj s čiernou formou vretenice severnej, u ktorej kľukatá kresba absentuje.

Inak ako sfarbením sa však od bežnej vretenice nelíši. Zmyslové orgány najrozšírenejšieho hada na svete sú v porovnaní s výkonmi zmyslových orgánov cicavcov alebo vtákov dosť nedokonalé. Oko plazov nerozoznáva farby a vníma iba svetlo a tmu, registruje teda len pohyb. Ucho registruje zvuky prakticky iba v spojitosti s otrasmi pôdy.

Vretenice, ľudovo nazývané zmije, sú jediné jedovaté hady v našich končinách. Okrem nich žijú na Slovensku štyri druhy neškodných užoviek. Rozlíšiť ich môžeme tak, že na rozdiel od jedovatých vreteníc so štrbinovou zrenicou majú užovky okrúhlu očnú zrenicu. Charakteristická pre vretenicu je aj trojuholníková, málo zaoblená hlava, ktorá je z bočného profilu ploská a býva pomerne tenkým krkom ostro oddelená od ostatného tela.

Najľahšie sa dá od vretenice rozlíšiť užovka obyčajná. Tá má na hlave za spánkami dve výrazné biele alebo žlté polmesiacovité škvrny. Naopak, na vretenicu obyčajnú sa nápadne ponáša užovka hladká. Ľudia sa pri ich rozlišovaní zvyknú mýliť najmä vzhľadom na podobnosť kľukatých čiar na chrbte.

Okrem toho užovka hladká a vretenica dosahujú takmer identickú veľkosť a vyskytujú sa na rovnakých miestach, teda na okrajoch lesov, na rúbaniskách, maliniskách, v okolí vyhriatych lesných ciest či vo vyšších polohách na skalách, kde sa zvyknú vyhrievať na slnku. Nie je výnimkou stretnúť sa s vretenicou aj na železničných násypoch či v okolí potokov.

Veľmi zriedkavá smrť
Odborníci odmietajú tvrdenia, že vretenice „skáču" na človeka, naháňajú ho, alebo dokonca prenasledujú. Tieto zvieratá sú v skutočnosti pomerne plaché, pokojné a zvyčajne sa pred človekom ukrývajú. Nie vždy to však platí, pretože správanie vreteníc závisí najmä od ich kondície, časti dňa, miery nasýtenosti, počasia a iných faktorov.

Človek je tvor denný, vretenica zväčša nočný, príležitostí na stretnutie je teda pomerne málo. Najväčšie riziko pre ľudí údajne nastáva vtedy, keď sa skrehnutá vretenica po chladnej noci vyhrieva na prvých ranných lúčoch slnka.

Je nepozorná, ťažkopádna a málo aktívna, aby včas utiekla a ukryla sa, no predsa len dosť aktívna na to, aby človeka uhryzla, ak na ňu stúpi, alebo sa ocitne v jej bezprostrednej blízkosti. Plaz sa vtedy cíti byť ohrozený a zaútočí.

Vretenica má dva duté zuby, cez ktoré sa po uhryznutí dostáva do koristi jed. Ten je prostriedkom na získavanie potravy, slúži na usmrtenie podobne ako pazúry, zobáky, zuby či čeľuste iných živočíšnych druhov.

Uhryznutie človeka vretenicou je veľmi zriedkavé a následná smrť ešte zriedkavejšia, pričom na Slovensku sa takýto prípad vyskytne v priemere raz za niekoľko rokov. Navyše dávka jedu, ktorú vretenice vyprodukujú na získanie drobnej koristi, vo väčšine prípadov na usmrtenie človeka nestačí.

K ojedinelým stretnutiam ľudí s vretenicami prichádza aj v dôsledku úbytku tohto zákonom chráneného živočícha. Dôvodom je zmenšovanie a zhoršovanie vhodného životného prostredia pre hady, ako aj pre ich nerozumné a vandalské usmrcovanie človekom.

Najohrozenejšie sú deti
Pri uhryznutí zohrávajú dôležitú úlohu viaceré faktory: telesná kondícia hada, či ide o dospelého jedinca alebo mláďa, či uhryzol človeka obidvomi jedovými zubmi alebo pri nepresnom zásahu len jedným a podobne. To, aké následky bude mať uhryznutie, závisí aj od hrúbky prekážky (textilu či obuvi) medzi zubami hada a pokožkou človeka, od veku postihnutého a jeho zdravotného stavu, pričom najohrozenejší sú ľudia vo vyššom veku, alergici na živočíšne jedy, osoby s oslabenou imunitou a srdcovo-cievnymi problémami. Za najnebezpečnejšie sa však pokladá uhryznutie dieťaťa, ktoré je proti jedu oveľa menej odolné ako dospelý človek.

Najvážnejší prípad možno opísať takto: dieťa alebo menej odolného chorého človeka uhryzne silná, dospelá vretenica v dobrej kondícii, s nevyprázdnenými jedovými žľazami, pričom pri napadnutí príde k vpichu obidvoch jedových zubov priamo do cievy cez ničím nekrytú pokožku. Riskantné, no našťastie aj veľmi zriedkavé, je uhryznutie do krku a tváre, do blízkosti ciev vedúcich krv do mozgu.

Poranenie nebýva príliš bolestivé, pripomína pichnutie špendlíkom. Postupne však začne zasiahnuté miesto opúchať a bolieť. Celkové príznaky sa zjavia približne o polhodinu až hodinu, no pri uhryznutí priamo do cievy už o niekoľko minút.

Postihnutý má závraty a bolesti hlavy, hučí mu v ušiach, cíti mrazenie, je bledý, začína sa potiť. Niekedy sa pridajú aj hnačky a zvracanie. Pulz sa zrýchľuje, krvný tlak klesá. Okolie rany čoraz viac opúcha, objaviť sa môžu aj krvné výrony. Tento stav trvá zvyčajne niekoľko hodín, no postupne sa zvykne upraviť.

V každom prípade treba okamžite vyhľadať lekára, nielen pri ťažšom, ale aj pri miernejšom priebehu otravy. Je vhodné podrobiť sa vyšetreniu a ošetreniu, teda aplikácii séra, ktoré treba podať do štyroch hodín od incidentu. Účinným prostriedkom proti otrave jedom vretenice je takzvané sérum antiviperinum.

Po uhryznutí
vretenicou odborníci odporúčajú postihnutému, aby spomalil svoju činnosť, keďže zrýchlenie krvného obehu by mohlo viesť k šíreniu jedu do organizmu. Následne by sa mala vyčistiť a vydezinfikovať rana, pričom je vhodné zvyšovať krvácanie a zrýchliť tak vyplavovanie jedu.

Dosiahnuť sa to dá rozšírením rany ostrým, čistým predmetom a silným stiahnutím končatiny nad zasiahnutým miestom elastickým ovínadlom, vreckovkou, opaskom, šatkou, kravatou alebo šnúrkou od topánok.

Stiahnutie končatiny je však efektívne iba bezprostredne po uhryznutí, neskôr totiž prichádza k šíreniu jedu do krvi.

Ak nie je možný rýchly transport do nemocnice, treba stiahnutie chvíľami uvoľniť, keďže vzniká riziko odumretia končatiny následkom nedostatočného prekrvenia. Vysatie jedu z rany ústami sa neodporúča, jed sa totiž môže vstrebať sliznicou ústnej dutiny do obehu záchrancu. Zabudnúť by sa nemalo ani na odstránenie predmetov alebo šatstva z tela postihnutého, ktoré môžu sťahovať zasiahnutú oblasť alebo jej okolie. Ide predovšetkým o hodinky, prstene opasky a podobne.

Útok v sebaobrane
Riziko napadnutia vretenicou sa zmenšuje vhodným správaním človeka v prírode. Predchádzať konfliktom s týmto plazom sa dá najmä upozornením na našu prítomnosť, pretože vretenica sa cíti v ohrození najmä vtedy, keď nestihne ujsť a ukryť sa. Odporúča sa napríklad rozhŕňanie vegetácie palicou. Vretenica tak zaregistruje otrasy pôdy a rastlín a môže sa včas ukryť.

Naopak, odborníci varujú pred prehmatávaním vegetačného koberca holými rukami, vsúvaním rúk do starých pňov, stromových dutín a štrbín v skalách. Pri prechode územím, kde sa predpokladá ich výskyt, je dôležitá zvýšená opatrnosť a pozornosť, kam šliapeme, ale aj kam si sadáme a líhame. V prípade, že vretenicu z diaľky zazrieme, nepribližujme sa, ale robme hluk a počkajme, kým sa odplazí.

V nijakom prípade ju nechytáme do ruky. Ak vretenica nestihne ujsť, pravdepodobne zaujme obrannú pozíciu, stočí sa a vystrčí hlavu. Hoci to vyzerá ako príprava na útok, zväčša iba robí pohyby hlavou, ktorými nás chce odplašiť. V prvom rade však majme na pamäti, že vretenica človeka neohrozuje, kým sama nepocíti ohrozenie.

zdroj: http://archiv.extraplus.sk/content/view/2604

generuje redakčný systém LEKOX.sk CMS
Copyright © 2019 LEKOX.sk

Tento web používa cookies, ktoré pomáhajú zabezpečiť kvalitu našich služieb.

SÚHLASÍM